štvrtok 24. mája 2012

Naozaj je jednoduché začať?

Nie, nie je to jednoduché. Máme svoje pohodlíčko - pochutíme si na dobrotách, ktoré nášmu organizmu vysielajú pocity šťastia a kým nie je bruško plné, pridávame si. Hýbať sa je drina - po dobrom jedle sa tak dobre leňoší, výborne sa spí a cvičenie je iba muka, pot tela i duše.
Keď začíname s cvičením, určite poznáte ten pocit, keď vaše telo veľmi ťažko odoláva gravitácii. Napodobňovať skoky cez švihadlo? Preboha, čo susedia pod nami, veď robím hrmot ako veľké baranidlo! Nohy sa ledva odliepajú od podlahy, keď mám napodobňovať cviky akejsi vychudnutej, mladej trénerky, ktorá má okolo seba vždy usmiatych nadšencov, ktorí sa skoro vôbec nepotia - a ja sa potím už po 5 minútach? Ako je to možné?
Skutočne chcem začínať? :-/

Ale áno!! Chcem! 100 krát áno! Všetko odhodlanie do toho, baby, pretože to naozaj stojí za to! 
Všetky sme tým prešli. Začiatky bývajú ťažké. Každý cvik sa vidí skoro nemožný, je nám horúco, máme pocit, že nič nezvládneme, svalovka bude zaručená. Ale stojí to za to. Pretože prvýkrát je vždy len raz a znova to už bude iné a potom zase iné :-) Budeme sa motivovať a čím dlhšie vydržíme, potom to bude ľahšie a psychika nepustí, pretože nám na našich výkonoch začne záležať... Nebudeme predsa znova jesť mastné klobásy a polovicu pizze, či tri kúsky torty, keď sme tak tvrdo dreli! Potili sme sa, že sme mali mokré aj gate, a teraz sa znova najeme do sýtosti? Neplietli by sme si takto na seba bič - nezačínali by sme odznova? Nie. Ak už raz začneme, nevzdáme to, kým nedosiahneme úspešný koniec (ale koniec nie je koniec v zmysle: už mám svoju vysnenú váhu, môžem jesť - pozor - jojo efekt vzniká kvôli skončeniu dobrých návykov a vráteniu sa k predošlej strave a nepokračovaní v cvičení - je to iba naša PSYCHIKA). Schudnúť znamená: ostať vo forme. Odteraz až nafurt :-) (Opäť tehotná? Výnimka! - bolo by nezmyslom trápiť si telo, keď sme v radostnom očakávaní a človiečik v nás si pýta aj horalku, aj rožtek, aj rezník či slaninku!) :-)

Ako sa motivovať? Mojou účinnou metódou bolo čosi úplne jednoduché: fotografia... Vysvetlím:

V roku 2008 som dosiahla svoje váhové maximum. Mala som sedavú prácu. Na obed všetci kolegovia chválili môj dobrý apetít a ja som sa usmievala nad tým, ako muži nevládali zjesť toľko, čo ja. Klamlivý pocit radosti a spokojnosti. Neuvedomovala som si, že môj apetít nie je zdravý. Po práci pár pív, pizza. Doma nebolo času variť, preto som sa živila prevažne polotovarmi a rýchlymi večerami typu "wifonky". Za dva roky takéhoto štýlu som pribrala z 52 kg krásnych 14 a moja váha skončila na 67 kg. V práci mi kolegyňa v kuchynke položila otázku: Ste tehotná? A s touto otázkou som sa stretávala u viacerých ľudí, pretože som nosila voľnejšie veci a skrývala som rastúce bruško. Som obdarená postavou typu jablbko - všetko sa hromadilo v oblasti bruška, zadku a bokov.  Keď tieto otázky nemali konca kraja a moje okolie ma začalo upozorňovať, nech so sebou niečo robím, navyše môj šatník bol stále nevhodnejší, lebo mi všetko začínalo byť úzke a malé, povedala som si DOSŤ! V januári 2009 som sa pozrela na svoje fotografie z predošlého leta a triezvo som zhodnotila, že to takto ďalej nepôjde. Veď aj môj manžel začal podpichovať a tie poznámky typu: ty môj knedlík, peceň a prasiatko - to už bolo na nevydržanie... Vybrala som si fotku v plavkách a povedala som manželovi, nech mi ju vytlačí vo väčšom formáte, že si ju vycapím na chladničku.

 Bol to odstrašujúci pohľad. Niečo, čo mi hovorilo: takto to už ďalej nejde. Takto sa sebe nepáčiš. Ani iným nie.. Pozri, ako si tam skrývaš rukou brucho - sťahuješ ho a nepomáha to! Je to hrozné! A tak začala moja cesta chudnutím... Cvičila som doma, chodila som behať (dokonca som namotivovala aj manžela, aby sa viac pohyboval), chodili sme spolu bicyklovať, na prechádzky. Otvorila som kuchárske knihy a začala som variť! Zdravo variť. Pila som džúsy, vodu, žiadne minerálky s bublinkami, coca-coly, pivo... Viac zeleniny, polievok, viac pohybu a za polroka som schudla na krásnych 54 kg (tj -13kg). Cítila som sa výborne. A všetci to videli, obdivovali ma. Kúpila som si nové obtiahnuté oblečenie a sexi šaty. A baby, poviem vám, cítila som sa znova o pár rokov mladšia a ako hviezda!


Bol to môj osobný úspech. Psychologické hľadisko je v tomto veľmi dôležité. Vy sami v sebe musíte objaviť silu a odhodlanie, čo chcete zmeniť. Musíte mať cieľ (koľko kíl chcete zhodiť!). Musíte si stanoviť odmenu (napr. nové šaty!).  A spôsob, ako to dosiahnuť (cvičenie, beh, plávanie, viac pohybu, viac zdravých jedál). Ak nevládzete začínať samé a ste skôr spoločenský typ, vyberte sa na zumbu, alebo si choďte s kamarátkou zabehať, na plávareň, bicyklovať sa... Ja mám radšej športovanie osamote. Dôležité je sústrediť sa pri tréningu na to, čo robíte. Ako vaše svaly pracujú a neodbiehať myšlienkami. A nebola by som rada, keby ma niekto videl fučať ako parník :-) 

Baby, všetko sa dá docieliť. Len treba chcieť. A opakujem: stojí to za to... :-)

PS: Fotografie nájdete v skupine na Facebooku: My nechceme veľa, iba sexi telá - 

Vaša 
Bellugia 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára